Premýšľal som posledne dni o tom, čo sa deje okolo mňa. A som znechutený. Som šokovaný. A som aj smutný. Nemyslel som si, že sa tohto niekedy dočkám. Nemyslel som si, že udalosti, skutky, pomery o ktorých som len čítal, že raz v dejinách budem aj ich svedkom.
A je to tu. Ja som sa, mne sa tak zdá a bojím sa priznať si to, že to tak aj ozaj je, posunul v dejinách v čase. Ale dozadu. Mám pocit, že som sa ocitol v čase pred takými 60timi rokmi, no, možno aj trochu viac.
Kam tým mierim? No, predsa k tomu, čo mi je drahé a vzácne. K tomu, čo by som chcel aby riadilo môj život, moje nasmerovanie. A tým je Boh a na zemi jeho vzácna a krásna ustanovizeň, naša Cirkev. Ak sa niekomu zdá, že som ironický – nie som. Pre mňa je naša Cirkev, Kristova Cirkev krásna ustanovizeň – živý organizmus, ktorý v sebe spája a vytvára spoločenstvo Boha a ľudí.
A i preto mi nie je ľahostajné to, čo sa v nej deje. I preto mi nie je ľahostajné, akým smerom sa uberá.
Snažím sa vytvárať odstup od udalostí skôr ako ich zhodnotím a niečo poviem. Neviem, či sa mi to darí, ale snáď aj áno.
A preto, dovolím si konštatovať, vydanie „náhubkového zákona“, ako ho označil otec Tomáš Halík, nie je len nejakým pokračovaním čohosi, čo tu už začalo. Naopak. Je to nový začiatok. Nový začiatok a predpríprava udalosti, ktorá k nám ešte len dorazí. Asi sa o nej na Slovensku ešte veľa nevie, ale myslím si, že budeme veľmi prekvapení. A možno aj zaskočení. A ja som bol aj dorazený. Áno, táto informácia ma doslova dorazila. Neveril som vlastným ušiam. Neveril som vlastným ušiam. Neveril ...
Ale, ak sa táto informácia potvrdí, ak sa ozaj „posunieme“ dozadu o niekoľko desaťročí, bude to sklamanie mnohých a hanba pre všetkých!
Nuž, realita je slovenská. Kontext je celospoločenský. Stávame sa ... čím vlastne?
Minule som počul, že naši otcovia, ktorí vedu Cirkev na Slovensku sa správajú ako neriadená strela. Nesúhlasím. Naopak. Podľa mňa majú riadenie plne v rukách a pod kontrolou. Pomýlili si však smer. V majority v spoločnosti sa postupne stávame partikulárnou časťou tých, ktorí neveria a postupne prejdeme do pozície minority. Úplne pod kontrolou, úplne riadene. Majú to v rukách. Vedia čo robia. Len či aj dobre robia ...
Tak uvidíme. Príprava začala. Slovenská cirkev už nasadla, dokonca mám pocit, že je naštartované.
Len pozor, priatelia, aby sme nakoniec nedošli do minulosti priveľmi ďaleko. K dobre pred Krista ... ale každopádne, ak to tak aj bude, buďme si vedomí, že to bude „kontrolované, riadené“. Otcovia to budú mať pod kontrolou. Len aby nik nezabudol, že „Kto teda vie dobre robiť a nerobí, má hriech.“ /Jak 4,17/
A je to tu. Ja som sa, mne sa tak zdá a bojím sa priznať si to, že to tak aj ozaj je, posunul v dejinách v čase. Ale dozadu. Mám pocit, že som sa ocitol v čase pred takými 60timi rokmi, no, možno aj trochu viac.
Kam tým mierim? No, predsa k tomu, čo mi je drahé a vzácne. K tomu, čo by som chcel aby riadilo môj život, moje nasmerovanie. A tým je Boh a na zemi jeho vzácna a krásna ustanovizeň, naša Cirkev. Ak sa niekomu zdá, že som ironický – nie som. Pre mňa je naša Cirkev, Kristova Cirkev krásna ustanovizeň – živý organizmus, ktorý v sebe spája a vytvára spoločenstvo Boha a ľudí.
A i preto mi nie je ľahostajné to, čo sa v nej deje. I preto mi nie je ľahostajné, akým smerom sa uberá.
Snažím sa vytvárať odstup od udalostí skôr ako ich zhodnotím a niečo poviem. Neviem, či sa mi to darí, ale snáď aj áno.
A preto, dovolím si konštatovať, vydanie „náhubkového zákona“, ako ho označil otec Tomáš Halík, nie je len nejakým pokračovaním čohosi, čo tu už začalo. Naopak. Je to nový začiatok. Nový začiatok a predpríprava udalosti, ktorá k nám ešte len dorazí. Asi sa o nej na Slovensku ešte veľa nevie, ale myslím si, že budeme veľmi prekvapení. A možno aj zaskočení. A ja som bol aj dorazený. Áno, táto informácia ma doslova dorazila. Neveril som vlastným ušiam. Neveril som vlastným ušiam. Neveril ...
Ale, ak sa táto informácia potvrdí, ak sa ozaj „posunieme“ dozadu o niekoľko desaťročí, bude to sklamanie mnohých a hanba pre všetkých!
Nuž, realita je slovenská. Kontext je celospoločenský. Stávame sa ... čím vlastne?
Minule som počul, že naši otcovia, ktorí vedu Cirkev na Slovensku sa správajú ako neriadená strela. Nesúhlasím. Naopak. Podľa mňa majú riadenie plne v rukách a pod kontrolou. Pomýlili si však smer. V majority v spoločnosti sa postupne stávame partikulárnou časťou tých, ktorí neveria a postupne prejdeme do pozície minority. Úplne pod kontrolou, úplne riadene. Majú to v rukách. Vedia čo robia. Len či aj dobre robia ...
Tak uvidíme. Príprava začala. Slovenská cirkev už nasadla, dokonca mám pocit, že je naštartované.
Len pozor, priatelia, aby sme nakoniec nedošli do minulosti priveľmi ďaleko. K dobre pred Krista ... ale každopádne, ak to tak aj bude, buďme si vedomí, že to bude „kontrolované, riadené“. Otcovia to budú mať pod kontrolou. Len aby nik nezabudol, že „Kto teda vie dobre robiť a nerobí, má hriech.“ /Jak 4,17/
Komentáre
trochu
premyslam